Kto by netúžil na vlastné oči vidieť kvitnúce japonské čerešne, nazývané sakury? Aj my sme zatúžili zažiť tú nádhernú scenériu, keď sú celé sady posiate ružovými kvietkami a spraviť si pod týmito kvitnúcimi stromami dokonalý piknik. A keďže cestovať priamo do Japonska sa nám nedalo, museli sme hľadať dostupnejšiu destináciu. Tak naša voľba padla práve na ukrajinské pohraničné mesto Užhorod.
Toto mestečko sa už vyše 80 rokov na jar zahaľuje do ružovkastých odtieňov kvitnúcich sakúr a práve počas tohto obdobia zažíva Užhorod svoje najväčšiu turistickú sezónu. Teší sa expanzií fotografov a návštevníkov z rodnej domoviny či dalekého sveta, ktorí si chcú zvečniť tento nádherný prírodný úkaz. Samozrejme, počas týchto dní aj ceny ubytovania niekoľkonásobne zdražejú, no nás Slovákov to zas až tak nezabolí. Keďže sme sa vybrali len na kratučký jednodňový výlet, bývanie sme vôbec neriešili. No do budúcna by som naozaj rada ostala aj na dlhšie a v pokoji si užila lákavú atmosféru tohto mesta.
Cestou necestou
Z nášho oravského mestečka sme vyrazili ráno okolo 5:30 a vďaka diaľnici cesta ubiehala podľa plánov. No len čo sme z nej v Prešove zišli, natrafili sme na nekonečné zápchy, ktoré nás výrazne spomalili. Keď sme sa cez krásne malebné východoslovenské dedinky dostali až ku hraničnému priechodu Vyšné Nemecké, boli sme už iba pár kilometrov od cieľa. O nekonečných čakacích dobách a dôkladnosti kontrol na slovensko -ukrajinských hraniciach som už čo to počula, no skutočnosť ich naozaj predčila.
Najstráženejšia hranica schengenského priestoru
Hoci som online sledovala aktuálny stav, ktorý hlásil, že colná kontrola prebieha priebežne a ku hraniciam sme plynulo došli, predsa nám len zamrzol úsmev. Napriek tomu, že pred nami bolo iba jedno auto, postup cez slovenskú a ukrajinskú hranicu nám zabral niečo cez hodinu a pol. Niekoľkokrát nám prezreli celé auto. A aby sme sa mohli pohnúť ďalej, potrebovali sme nazbierať 3 pečiatky. Tie sme odovzdali na nasledujúcom stanovišti. Popravde sme tam tomu veľmi nerozumeli, keďže nepoznáme azbuku a nikde nebolo žiadna anglická navigácia, nieto ešte slovenská.
neboli nájdené žiadne obrázky
No prešli sme a ešte na ukrajinských hraniciach sme nabalili aj jedného ,, stopára” , ktorý nás cez hranice i na ceste do našej cieľovej destinácie navigoval. Zároveň nám aj odporučil miesta v Užgorode. Nakoniec sa z neho vykľul colník, ktorému práve skončila šichta a cestoval domov. Musím však povedať, že bol z neho celkom príjemný spoločník. Zaparkovali sme v samom centre mesta, blízko Lipovej aleje, ktorá lemovala jeden z brehov rieky Uh a rozlúčili sa s ním.Konečne v Užhorode! No kde sú sakury?
No poviem vám, že tá Lipová alej bola celkom romantické miesto! Viem si úplne predstaviť večernú prechádzku pri svetle pouličných lámp. Totálna romantika! No rovnako čarovné to bolo i za krásneho slnečného dňa. S manželom sme sa tam chvíľu poprechádzali až sme zaparkovali v jednej z kaviarničiek na tejto obľúbenej promenáde. Uchlipkávajúc si z voňavej kávy som si vychutnávala výhľad na rieku a užívala teplé slnečné lúče. To bola pohodička! Mimochodom účet za jedno presso a fľašku Pepsi bol len okolo 1 €. Čakala som, že to bude lacné, no aj tak ma to prekvapilo. Na druhej strane, cena dvoch kopčekov zmrzliny pre dvoch bola 100 hrivien ( 3,40 € ).
Ďalšia z vecí, ktoré ma zaskočili bolo, že dohovoriť sa s mladšími ročníkmi a objednať si niečo v reštike, pokiaľ nepoznáte azbuku nie je až také jednoduché. Mladá generácia slovenčine nerozumie a o angličtine ani nehovorím. So staršími ročníkmi sme sa počas nášho výletu so slovenčinou úplne v pohode dorozumeli. No na Ukrajine sme strávili iba 4 hodiny, tak to môže byť iba náš subjektívny názor. Každopádne nebolo by na škodu naučiť sa azbuku, aby človek nebol tak úplne mimo.
neboli nájdené žiadne obrázky
Návrat do minulosti?
Potom sme sa prešli spletitými uličkami starého mesta. Pôsobilo to ako prechádzka do minulosti. Ošarpané budovy, uzučké chodníčky, staré autá a retro – mikrobusy… No mne sa to celkom páčilo. Vybrali sme sa poobzerať nejaké pamiatky, pričom sme striehli najmä na cieľ našej návštevy. Spočiatku sme sakury nevideli, keďže boli ešte celkom nenápadne. Bohužiaľ počas našej návštevy ešte poväčšine len pučali a neboli tak krásne zakvitnuté, ako sme dúfali, že ich uvidíme. No boli takmer na každom kroku. Ružoveli sa tiež po oboch brehoch rieky Uh. Mnohé však však boli v tesnej blízkosti bytoviek. Už sme sa aj chceli vrátiť do auta po náš piknikový košík a deku, no začalo pršať. A musím povedať, že celkom slušne. Takže z našeho pikniku pod japonskými čerešňami nič nebolo.
Tak sme sa pobrali na Užhorodský hrad. Cestou sme sa ešte zastavili v gréckokatolíckej Katedrále Povýšenia svätého kríža. Potom sme pokračovali ku Uzhhorod Castle, no dnu sme už kvôli pokročilému času nešli. Radšej sme dali prednosť Múzeu ľudovej architektúry.
Múzeum ľudovej architektúry
Osobne milujem skanzeny a na tomto mieste sa mi nesmierne páčilo. Mohli sme nakuknúť do tradičných zakarpatských ( rusínskych, ukrajinských, rumunských i maďarských ) príbytkov či dreveného kostolíka. Bola tu i obecná drevená škola, starodávna vyhňa, vodný mlyn a sedliacka krčma. Autentickosť tejto kultúrnej pamiatky umocňovali obrobené a udržiavané záhradky.
Postrehy
Cesta
Cesta rozbitá, hneď za hranicami hotový tamkodrom. Navyše v centre je takmer všade polorozpadnutá známková dlažba, až sme sa začali báť, či nebudeme musieť hľadať aj nejaký pmeuservis. Našťastie sme ho nepotrebovali.
Doprava
Na druhej strane sa na Ukrajine oplatí používať miestne retro- autobusy, či taxíky. Vychádzajú veľmi lacno, no my sme ich nestihli vyskúšať.
Streetfood
Po centre mesta boli roztrúsené mnohé štýlové reštiky, kaviarničky, či streetfoody, ktoré doslova lákali aby sme ich navštívili.
Sakury
Ak Vás zlákali sakury, prísť sa oplatí v poslednom aprílovom, či prvom májovom týždni. Oplatí sa sledovať sociálne siete, aby ste vystihli ten správny čas kvitnutia.
Základné a užitočné infošky
Menovú kalkulačku nájdete: TU.
Typ na prechod cez hranice
Ak je veľká kolóna a cez hranice sa potrebujete dostať rýchlo, či iba pár kilometrov, odporúčam odparkovať na nejakom prihraničnom parkovisku a colnicou prejsť na pešo. Ide to podstatne rýchlejšie a na opačnej strane väčšinou čakajú miestne autobusy, či taxíky, ktoré vás určite finančne nezruinujú.
Typ na ubytovanie
Booking
Tento hostel sa nachádza iba 300 m od centra mesta. Za 32 € pre dvoch na dve noci máte k dispozícií izbu s vlastnou kúpeľňou, sprchovacím kútom a wifi pripojením. Na bookingu má hodnotenie 8,1.
Nezabudnite využiť aj 10 % zľavu na ubytovanie, alebo využi jednu z ďalších možnosti ako ušetriť.
Airbnb
Čo tak si prenajať celý byt v srdci starého mesta? Tento krásný moderný apartmán s WI-FI pripojením, smart televízorom, postelou s ortopedickými matracmi a peknou kúpeľnou si viete prenajať už za 24€ na noc.
Ak ešte nie ste registrovaním užívateľom, môžete sa registrovať TU a ihneď získate pozývaci kredit vo výške 25-41 € .
Mia
