Výlet do Milana som nijako extra neplánovala. Moje rozhodnutie bolo rýchle a spontánne. O tejto destinácií definitívne rozhodli najmä lacné letenky. Však dostať sa za necelých 20 € do tejto módnej metropoly, znie takmer ako sen. A tak som bookla letenky na január 2019 a nevedela sa už dočkať toho momentu, keď na vlastné oči uvidím milánsky dóm Duomo. Čo sa ešte oplatí vidieť v Miláne?
Na výlet som nahovorila i moju sestru Zuzku a tak sme sa s príručnou batožinou vybrali za dobrodružstvom, ktoré začínalo v Bratislave. Tu by som mala asi aj spomenúť, že sme mali celkom aj šťastie, že sme do našeho hlavného mesta prišli v predvečer odletu. U nás na Orave akurát napadli haldy snehu a doprava úplne kolabovala. Vlak nám meškal asi 4 hodiny a to som si v duchu ďakovala za to, že sme si cestu nenechávali na poslednú chvíľu.
Len, čo sme dorazili do Bratislavy, čakal nás úplne iný svet. Po snehu nebolo ani stopy. Rýchlo sme si išli ku kamošovi odložiť veci a následne sme si ešte vychutnali nočnú prechádzku mestom, pochutnali si na pizzi a zakončili to dobrým drinkom. Ráno sme sa s kamošom rozlúčili a poďakovali sme mu za poskytnutý nocľah a vyrazili na letisko.
V lietadle do Milána
Kontrola i nalodenie na palubu lietadla dopadli dobre a tak sme sa už zanedlho ocitli v mojom najobľúbenejšom mieste. V oblakoch. Leteli sme spoločnosťou Ryanair a za 80 minút sme už boli v Bergame. V tomto mestečku sa nachádza jedno z troch milánskych letísk. Vzali sme si autobus spoločnosti Terravision a po asi hodinovej jazde sme sa vylodili na hlavnej stanici v Miláne. Už tá bola veľkolepá.
Transferové lístky sa dajú zakúpiť online a stačí ukázať ich e- verziu v telefóne, či tablete pri nástupe do autobusu. No s týmto tranzitom si naozaj nemusíte lámať hlavu, pretože len čo vyjdete z letiska, tak si môžete doslova vyberať akou spoločnosťou sa do Milána vyberiete. Aj ceny sú viac menej rovnaké. ( 5 € jednosmerne, alebo 9 € spiatočne ). My sme si kupovali iba jednosmerné, pretože sme mali na cestu späť iné plány.
Na hlavnej stanici v Miláne sme si kúpili lístky. Keďže sme sa v tejto lombardskej metropole plánovali zdržať len dve noci, najviac nám vyhovoval 48 hodinový lístok za 8,25 € a jeden 24 hodinový.
Viac o doprave z letiska, MHD a cestovných lístkoch sa dočítate v mojom článku ,,Doprava v Miláne: Ako sa dostať z letiska a ako je to s MHD ?“
Konečne pred katedrálou Duomo
Následne sme sa vybrali nájsť naše ubytovanie. No ešte predtým sme si spravili zastávku pred katedrálou Duomo. Len čo sme vyšli z metra ocitli sme sa na hlavnom námestí pred skutočne impozantnou stavbou. Doslova sa mi zatajil dych. V tom svetle zapadajúceho slnka vyzerala katedrála Duomo doslova božsky. Cítila som sa akoby som sa dostala priamo do maľovaného obrazu, či pohľadnice. Stála tam a bola doslova oslňujúca. Mne sa málokedy stáva, že ma nejaká stavba tak ohromí. No Duomo v Miláne ma naozaj dostalo.
Nemohla som sa dočkať, keď si vychutnám výhľady z jeho terás. Ešte sme sa narýchlo pokochali pohľadom na slávnu Gallériu Vittorio Emmanuele II a potom sme už naozaj pokračovali hľadať náš hotelík.
Keď bývam vo veľkom meste a v priamom centre sú poväčšine naozaj drahé ubytovania, snažím sa hľadať nocľah aspoň v blízkosti stanice metra. Ceny bývajú zväčša nižšie a dostupnosť je tiež veľmi dobrá. Za ušetrené peniaze si tak radšej pozriem nejakú pamiatku alebo si na niečom lokálnom pochutnám.
Naše ubytko sme poľahky našli a ubytovali sa. No popravde to nebolo nič moc. No za tie peniaze sme ani nijaký luxus nemohli čakať. Personál bol však veľmi milý a všetko potrebné sme mali k dispozícií. Koniec koncov sme sa tam chodili iba vyspať.
Problém s platobnou kartou
Asi by som tu mala podotknúť, že pôvodne som mala booknutý iný hotel, ale keď im nešla moja slovenská Visa karta, ubytovanie mi zrušili a hneď sa aj na náš termín vypredalo. Toto sa mi stalo už aj pri predošlej ceste do Poľska, či Francúzska, no tam som im mohla zaplatiť na mieste.
V Miláne som však nepochodila a tak som si musela založiť novú kartu. Investovať do kreditky som veľmi nechcela, no v tom čase som dosť čítala o banke Revolut a tak som to skúsila. Môj problém s neakceptovateľnými kartami som tak poľahky a rýchlo vyriešila. Normálne sa mi to nechcelo ani veriť. No karta mi prišla zadarmo a ihneď som mohla i v apke prostredníctvom virtuálnej karty zaplatiť za nový nocľah.
Viac o karte Revolut i link na bezplatnú kartu nájdete v mojom článku Všetko, čo potrebuješ vedieť o online banke REVOLUT!
Večer v Navigli Grande
Len čo sme si zložili veci a trošku si na izbe oddýchli, išli sme objavovať čaro večerného Milána. Samozrejme, že sme sa museli opäť zastaviť pri katedrále a galérií. Potom sme sa vybrali trošku povoziť historickými električkami. Tie patria k symbolom mesta. Pochádzajú z 30 rokov a voziť sa v nich je celkom zážitok.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Následne sme zamierili ku vyhľadávanej štvrti Naviglio Grande. Sú to také milánske Benátky. Vodný kanál, mosty a všade naokolo reštaurácie a krčmičky. Štvrť umelcov a bohémskeho života. Talianska vrava sa miešala s krikom a smiechom. Do toho zvuk mopedov. … Neskutočne som sa tu tešila. A neostala som sklamaná.
Moje plány na bezstarostné vonkajšie posedenie pri kanály nám však narušil prudký dážď. Povedali sme si ,že sa tu na druhý deň ešte vrátime a tak sme sa odtiaľ teda pobrali. V jednom obchodíku sme si kúpili aspoň kúsok pizze, no popravde nám veľmi nechutila. Cesto bolo dosť hrubé a už vonkoncom mi nepripomínalo to pravé talianske cesto. A aj neskôr, keď sme spravili ďaľšie pizza pokusy, to dopadlo podobne. Po týchto naších skúsenostiach sme usúdili, že sme síce v Taliansku, no v Miláne ju veľmi nevedia robiť.
Cestou na hotel sme ešte nakukli pred Duomo, ktoré už v tme nádherne svietilo a pôsobilo až nadpozemsky. V jeho blízkosti akurát natáčali nejaký historický film. Chvíľku sme to sledovali a potom sme si išli ešte nakúpiť nejakú vodu a potraviny.
Natrafili sme na celkom veľký supermarket, v ktorom sme videli iba jedného predavača a SBS-kára. Predavač dopĺňal tovar, zákaznici si svoj nákup platili iba prostredníctvom samoobslužných pokladníc ( iné tam neboli!) a strážnik dával pozor, aby to nikto neobišiel. No neviem, ale toto sa mi naozaj nepáči. No bohužiaľ aj u nás to ide týmto smerom, že ľudskú prácu nahrádzajú stroje.
Tour de Miláno alebo Čo vidieť v Miláne
Ráno sme plné nadšenia vstali pomerne skoro. No počasie nám trochu prekazilo prvotné plány. Pôvodne sme chceli ísť hneď ráno na terasy Duomo. No v tom hustom daždi by sme si ich aj tak nevychutnali. Skočili sme preto na rannú kávičku a raňajky. To bola lahoda. V Taliansku majú asi všade dobrú a navyše i lacnú kávu. Ihneď nám vylepšila pohľad na upršaný svet okolo nás.
Dážď sme teda využili vo svoj prospech a spravili si pár fotiek s katedrálou. Na námestí nebolo milión ľudí a dóm bol aj v tých mračnách celkom fotogenický.
Park Sempione
Následne sme sa vybrali preskúmať mesto. Prešli sme sa cez krásny park Sempione, v ktorom sme objavili zákutia ako z filmu Sám doma – Stratený v New Yorku. Naozaj to tam vyzeralo ako v Central parku.
Vychutnávali sme si príjemnú prechádzku a predstavovali si tento veľkolepý zelený priestor s jazerom počas letných dní. Určite je plný Milánčanov a turistov, ktorý si vychutnávajú slniečko na deke. Plné piknikové koše, hrajúce sa deti, letmé prvé bozky čerstvo zamilovanej dvojice, študenti, čo si tu odskočili po škole posedieť s kamošmi, dedko a babička na prechádzke držiaci sa za ruky… Isto to tu musí byť čarovné. Niekedy stačí iba spomaliť a vnímať maličkosti. Medzitým prestalo pršať.
Hrad Sforzesco a Arco della Pace
Z jednej strany parku je vidieť i tunajší Mierový oblúk ( Arco della Pace) a z druhej vykukuje Hrad Sforzesco. Samozrejme, že sme nakukli i za jeho múry. A čakali nás veľké nádvoria i udržiavané anglické záhrady. V minulosti bol hrad sídlom miestneho rodu Sforzaovcov a dnes tu môžete nájsť niekoľko samostatných múzeí (múzeum antického umenia, nábytku či hudobných nástrojov…).
V utorky po 14-tej a poslednú hodinu od stredy do nedele je bezplatný vstup, takže to môžete niekedy využiť.
My sme sa tam iba potúlali a vyšli tou cestičkou s fontánou. Hneď pri bráne hral jeden milý pán na harmonike a bolo to také romantické. Samozrejme, že sme mu hodili pár drobných. Veď tá jeho hudba a padajúca voda vo fontáne tomuto miestu i samotnému okamihu úplne dotvárali krásnu atmosféru.
Stratené v uličkách
Pobrali sme sa ďalej a trošku sa potúlali uličkami. Ja to v mestách doslova milujem. Zísť z klasických turistických cestičiek a následne sa nechať tak trošku stratiť. Nájsť krásne kaviarne, kúty, domčeky s nádhernou architektúrou, či výzdobou… Nebolo tomu inak ani v Miláne. Keď sme si dosýta vychutnali to naše stratenie, sadli sme na najbližšiu električku a trošku sa povozili. Potom sme si sadli opäť do kaviarne a objednali si maroccino. Povedali sme si totiž, že vyskúšame niečo nové. A bolo to vynikajúce. Priniesli nám kávový nápoj s penou a kakaom. A opäť sme zaplatili iba 1 €. V tomto sa mi Taliansko naozaj páči.
Peoplemover a Bosco Verticale
Potom sme išli okuknúť miestny dopravný unikát, ktorým je automatický vláčik na pneumatikách. Premáva od stanice metra Cascina Gobba ( linka M2 ) k nemocnici San Raffaele a následne sme zamierili ku architektonickému skvostu Bosco Verticale ( Vertikálny les). Ide o obytný komplex z dielne uznávaného talianskeho architekta Stefana Boeri, ktorý je ekologický, sebestačný, biodiverzitný, má svoj vlastný balkónový les a vyzerá úchvatne. V jeho tesnom okolí sa nachádzajú príjemné lavičky i parky, dokonca i tie slúžiace iba pre psíky.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
A pár metrov od tejto výnimočnej stavby sa týči moderné business centrum s mrakodrapmi siahajúcimi až do neba. Veľmi mi pripomínala štvrť La Defense v Paríži. Najedli sme sa tu a pokračovali ďalej peši.
Santa Maria delle Grazie
Opäť sme len tak vykračovali utešenými uličkami centra a objavovali jeho poklady a zákutia. Našli sme i kostol a kláštor Santa Maria delle Grazie, v ktorého jedálni sa našla vzácna freska Poslednej večere od legendárneho Leonarda da Vinciho. Lístky na túto prehliadku si musíte objednať už niekoľko týždňov dopredu.
Originál Poslednej večere sme síce nevideli, no iba pár týždňov nato, sme navštívili výstavu v Oravskej galérií v Dolnom Kubíne, kde vtedy vystavoval akademický maliar Stano Lajda svoju niekoľkoročnú rekonštrukciu tohto veľdiela. A bolo to skvelé. Za mňa možno aj lepšie ako originál. Pssst! No nehovorte to Talianom!
Pinacoteca di Brera
Potom sme našli galériu Pinacotecu di Brera a rozhodli sa ísť nahliadnuť dnu. Mali sme šťastie, pretože už bola prehliadka iba za symbolické vstupné, ktoré bolo doprevádzané koncertmi študentov z miestneho konzervatória. To prepojenie hudobného a výtvarného umenia bolo nádherne dokonalé. Mali sme z tejto návštevy veľký umelecký zážitok. Obzvlášť sa mi páčila i samotná budova, v ktorej sa táto galéria nachádza i historická knižnica, ktorú sme mohli kuknúť len z okienka.
La Scala
Miláno zahalila tma a my sme si boli niečo zajesť a vychutnať si Aperol. Nebudem klamať, že sme neboli unavené. No bol to náš posledný večer v tejto metropole a tak sme ešte chvíľu strávili v meste. Ešte raz sme sa zastavili na Námestí Duomo. Vychutnali si nočný výhľad na dóm a galériu a aspoň zvonku okukli i najslávnejšiu operu La Scala. Z vonku pôsobí nenápadne, no vo vnútri to vyzerá grandiózne a pôsobivo. Možno sa tam raz dostanem i na predstavenie.
A potom sme sa už pobrali naozaj na hotel. Oddýchnuť a pobaliť si veci. Nasledujúci deň nás čakal totiž presun.
Rozlúčka s Milánom
Dóm Duomo a jeho terasy
Ráno sme vstali opäť skoro. Pobrali si ruksaky a od-ubytovali sa. Na naše veľké šťastie vyzeralo, že by nám konečne mohlo vyjsť i pekné počasie. A to znamenalo, že sa predsa len dostaneme na vysnívané terasy Duoma. Pôvodne sme si mysleli, že na informáciách v predajni lístkov, budú mať i šatne, kde by sme si zložili batožinu. No mýlili sme sa a tak sme ich museli vziať so sebou.
Kúpili sme si vstup do vnútra kostola i na terasy. Obe atrakcie majú vlastné vchody a vždy si preto musíte vystáť rad a k tomu sme ešte po oba razy absolvovali vykladanie ruksakov pred ochrankou. No prežili sme to bez nejakej ujmy na zdraví.
Samotný chrám bol pekný a priestranný. Páčili sa mi obrovské vitrážne okná i mohutné zdobené stĺpy, o ktoré sa opieral strop. Súčasťou prehliadky bol i vstup do podzemia. No dal sa dokúpiť i lístok do archeologickej zóny.
- Ak cestujete v hlavnej sezóne, odporúčam si tikety rezervovať dopredu.
No najviac som sa tešila na tie terasy. Našťastie som neostala sklamaná. Boli úchvatné. Neskutočné, čo kedysi dokázali ľudia vytvoriť. Toľká krása. A tie výhľady na zobúdzajúce sa Miláno. Jednoducho nádhera. Čo strana to iný výhľad. A keďže sme boli medzi prvými návštevníkmi, nemuseli sme sa ani tlačiť. Pokojne sme si tak vychutnali tú prekrásnu scenériu. Srdce som mala na mieste. Po tomto zážitku sme už mohli s kľudným svedomím opustiť Miláno.
Deň v Bergame
Zamierili sme teda na vlakovú stanicu a kúpili si lístok do Bergama. Veľa ľudí mi ho odporúčalo navštíviť a naozaj som rada, že som sa na jeho návštevu nechala presvedčiť. Isto sme neoľutovali. Strávili sme tam pekný deň, stretli nesmierne milých ľudí a pokochali sa nádherným historickým mestom. No viac vám o tejto návšteve prezradím v samostatnom článku. ( snáď čoskoro).Prespali sme v apartmáne v centre a okolo obeda sme sa pobrali na letisko a odtiaľ do Krakova.
Krakov
Let bol príjemný a keď sme prichádzali do tejto poľskej metropoly, naskytol sa nám nádherný západ slnka v oblakoch i krásna scenéria vysvieteného mesta. Z letiska sme sa vlakom doviezli do centra mesta a išli si sadnúť na večeru. Námestie bolo prekrásne ešte vianočne vysvietené a vyzdobené.
Dlhú chvíľu sme sa prechádzali uličkami, prešli sa ku Wawlu ( no ten už bol zamknutý) i Visle. No zima nás nakoniec i tak zahnala do interiéru. Okolo polnoci sme sa pobrali na hlavnú stanicu a počkali si na autobus, ktorý nás okolo 3 hodiny ráno doviezol domov.
Koľko nás to vyšlo?
Náš malý multicity výlet nás nakoniec vyšiel na necelých 170 € ( 168,80 €).
Doprava – 74,60 € / osoba
Dolný Kubín –Bratislava ( vlak) –12 €
Bratislava- Bergamo letisko ( lietadlo) 14,50 € ( 8,50 € letenka + 6 € Priority Boarding )
Bergamo letisko – Miláno ( autobus) 5 €
Miláno MHD – 3 dňový lístok 12 €
Miláno -Bergamo mesto ( vlak ) 6,5 €
Bergamo mesto – Bergamo letisko ( MHD- autobus ) 2,4 €
Bergamo letisko- Krakov letisko 14 € ( 8+ 6 € Priority Boarding )
Krakov letisko – Krakov mesto ( vlak) 2, 2 €
Krakov mesto – Dolný Kubín ( autobus) 6 €
Ubytovanie- 41,20 € osoba
Ubytovanie Miláno Booking hotel Milan ( 16-18.1.19 ) 57 € pre 2 osoby / 28,5 € osoba 3 noci /
Ubytovanie Bergamo Booking apartmán La Casa Rustica Di Ale E Becky. 50,40 € pre 2 osoby 1 noc / 25,2 € osoba jedna noc/
Tu by som mala poznamenať, že v tom čase ešte platili Booking kupóny. Po absolvovaní pobytu sa nám vrátilo naspäť 25 €, čiže ak to rozrátam na osobu tak 53,3 €-12,5 € =41,2 €
Vstupy 18 € osoba
Duomo terasy dospelý pešo 10 €
Duomo dóm dospelý 5 €
Jedlo, káva, nápoje 35 €
My sme na strave veľa neminuli. Stravovali sme viac menej tak, že sme si v malých pekárničkach kúpili kúsok pizze, focacciu… No kávu sme si dopriali aj párkrát denne.
***
Náš výlet sme si naozaj užili. A keď nám spočiatku aj neprialo počasie, nenechali sme si tým našu dovolenku pokaziť. Videli sme veľa krásnych pamiatok, uličiek a zákutí. Okúsili nejaké miestne špeciatity a najmä sme si odniesli nezabudnuteľné zážitky. Mne sa asi najviac páčili terasy na Duome, park Sempione a návšteva galérie Bréra. A Bergamo bolo tiež nádherné. No o tom už nabudúce.
Ak ste už navštívili Miláno, kde sa vám najviac páčilo?
Foto: autor, pexels
