Katedrála Notre Dame v Paríži

Katedrála Notre-Dame v Paríži (Katedrála Panny Marie, chrám Matky Božej ) se môže pochváliť titulom najnavštevovanejšej pamiatky vo Francúzsku. Leží v samom srdci Paríža, na ostrove Cité. Momentálne je ešte uzavretá pre prebiehajúce rekonštrukcie po ničivom požiari z roku 2019, no verím, že toto skvostné dielo gotickej architektúry už čoskoro opäť otvorí svoje brány.

História Notre Dome

Miesto, na ktorom dnes stojí Katedrála Notre Dome, bolo už v minulosti významným a posvätným . Za čias Rímskej ríše ( 4 storočie ) tu stál chrám zasvätený Jupiterovi a neskôr 2 baziliky. A aj to bol jedným z dôvodov, prečo sa biskup Maurice de Sully rozhodol, že sa na tak historicky a náboženský dôležitom mieste postaví chrám hodný rozkvitajúceho národa.

Obsah článku

Základný kameň sa položil v roku 1163 a bol dostavaný až o 182 rokov neskôr, čím sa stal jednou z najdlhšie stavaných katedrál. Predbehol aj Sagradu Famíliu v Barcelone, či Chrám svätého Petra v Ríme.

Na kostru a strechu tohto svätostánku sa spotreboval celý les. To je. 21 hektárov dreva a asi 13 000 stromov. Stavba mala pôvodne vyzerať ešte krajšie a honosnejšie. Ale ako to už býva, došli peniaze a tak viac menej nadobudla trošku odlišnejšiu podobu.

Dokonca na nej pracovali robotníci a nie väzni a galejníci ako to bolo v tých časoch zvykom. Zruční a vychýrení majstri vo svojich oboroch dostávali za svoju prácu výplatu. Mnohí aj vo forme muštu.

V katedrále boli vyobrazené mnohé výjavy z Biblie, aby sa Božie slovo dostalo aj ku obyčajným ľudom. V tom čase sa omše slúžili výhradne v latinčine a tak bežný ľud často ani nevedel o čom sa káže. Na prerozprávanie kresťanských príbehov slúžilo práve umenie.

V Notre Dome boli uložené posvätné relikvie a už v 13. storočí bola veľmi významným pútnickým miestom. Nachádzala sa tú posvätná tŕňová koruna, kúsok kríža a klinec, ktorým bol ukrižovaný Kristus. Tiež tu boli relikvie patrónov Paríža svätej Genevieve a svätého Denisa. Všetky tieto vzácne kúsky sa aj nachádzali v 3 vežičke, nazývanej Sanktusník ( Zvonička), ktorú zasiahol spomínaný ničivý požiar. No vďaka odhodlaniu a odvahe jedného hasiča sa ich podarilo z horiaceho pekla zachrániť.

No vráťme sa ešte k histórií.

Pohroma počas revolúcie

Počas Veľkej Francúzskej revolúcie bola katedrála Notre Dome takmer zničená. Celú ju vyrabovali, drahé kovy roztavili a k tomu ešte i všetkých 28 judských kráľov, ktoré boli na priečelí katedrály pripravili o hlavy. Však predsa kráľ ako kráľ a keď sa stínajú hlavy oligarchie tak trestu neuniknú ani nemé sochy.

V tomto nelichotivom období istú dobu slúžila i ako skladisko vína a uvažovalo sa i o jej zničení.

Záchranci katedrály

O záchrannú katedrály sa pričinil aj cisár Napoleon Bonaparte, ktorý sa tu sám korunoval za francúzskeho cisára spoločne so svojou vtedajšou manželkou Jozefínou. Počas tejto ceremónie boli zničené steny pozakrývané obrovskými tapisériami, vitrážové okná a rozety boli vysklenené. Táto katedrála viac pripomínala ruinu ako chrám.

Konali sa rozličné zbierky na jej obnovu a záchrannú, no ani samotná korunovácia nepomohla.

Najväčšiu vlnu záujmu a snách vzbudil o niekoľko rokov neskôr Victor Hugo. Ten práve písal nový román a rozhodol sa, že príbeh situuje práve do tejto katedráli. Vo svojom románe o krásnej cigánke Esmeralde a hrbáčovi Quasimodovi vykreslil na 21 stranách krásy tejto katedrály. A tak, keď vydal svoje dielo ,, Chrám Matky Božej” stretol sa s obrovskou popularitou a peniaze na obnovu Notre Dome v Paríži sa začali len tak sypať.

Hlavným architektom rekonštrukcie bol Viollet – de Duc, ktorý sa v polovičke 19 storočia rozhodol zmeniť vzhľad katedrály. Nechal postaviť dve 69 metrov vysoké veže. Pričom tá severná je o niečo vyššia. V severnej veži sa nachádza vyhliadka, ku ktorej vedie schodisko s 387 schodmi.

V Južnej veži sa zas nachádzajú zvony. Ten najväčší je Emanuel. Má 13 ton a je považovaný za národnú kultúrnu pamiatku. Oznamoval dôležité udalosti.

Požiar

Dňa 15. apríla 2019 celý svet so zatajeným dychom a hrôzou v očiach sledoval ohňové peklo, ktoré uchvátilo túto nádhernú gotickú stavbu. Prekvapivo sa tak stalo počas renovačných prác. Nedodržanie bezpečnostných opatrení vyústilo do obrovského požiaru, ktorý vypukol v priestoroch strechy. A ohňové plamene ničili túto národnú kultúrnu pamiatku od 18: 50 až do 3: 30 nasledujúceho dňa. Na záchrane katedrály Notre–Dame v Paríži pracovalo približne 400 hasičov.

Základné fakty o Notre-Dame

Názov vo francúzštine: Cathédrale Notre-Dame de Paris

Význam názvu: doslova Katedrála našej Pani (teda Panny Márie) v Paríži, ale používa sa názov Chrám Matky Božej v Paríži

Začiatok stavby: 1163

Dokončenie stavby: 1345

Účel stavby: rímskokatolícky katedrálny chrám

Architektonický štýl: gotika

Výška najvyššieho bodu (veže): 69 m

Dĺžka: 128 m

Šírka: 48 m

Zaujímavosti o Notre Dome

požiar katedrály Notre–Dame v Paríži vo Francúzsku vypukol v priestoroch strechy katedrály 15. apríla 2019. Požiar bol zistený okolo 18.50 SELČ. Na záchrane katedrály Notre–Dame pracovalo približne 400 hasičov, požiar sa podarilo celkovo uhasiť o 3.30 SELČ nasledujúceho dňa.

Notre Dame v Paríži stavali 182 rokov

Katedrála Notre-Dame je jedným z kostolov, ktorých stavba trvala najdlhšie na svete. Od založenia základných kameňov, až po posledné úpravy exteriérov ubehlo 182 rokov. .Stavba Notre-Dame sa začala v roku 1163 a skončila sa v roku 1345. Práce v istom období spomaľoval aj nedostatok materiálu.

Na porovnanie –bazilika Sagrada Familia v katalánskom meste Barcelona ešte nie je úplne dostavaná a stavia sa už 141 rokov. Bazilika svätého Petra vo Vatikáne sa stavala od roku 1506 do roku 1626, teda 120 rokov.

Začiatok stavby: 1163

Dokončenie stavby: 1345

1. Je najnavštevovanejšou pamiatkou v Paríži

Katedrála Notre-Dame je medzi turistami veľmi obľúbená – ročne ju navštívi ( lo) 13,6 milióna turistov. Ďalšími najnavštevovanejšími pamiatkami v Paríži sú bazilika Sacré Coeur (10 miliónov turistov), múzeum Louvre (9 miliónov) a Eiffelova veža (7 miliónov).

2. Pôvodne mala vyzerať ešte honosnejšie

Pôvodný projekt stavby katedrály Notre-Dame počítal s oveľa vyššou a zdobenejšou verziou, než je tá súčasná. Storočná vojna a ďalšie faktory však spôsobili, že stavba musela byť zastavená a dnešná verzia katedrály je skromnejšia, než mala byť.

3. Na stavbe pracovali robotníci a za odmenu dostávali mušt

Na rozdiel od iných svetových pamiatok postavených v rovnakom období, na výstavbe Notre Dame sa nepodieľali otroci a ani trestanci. Cirkev si prenajala skutočných remeselníkov, ktorí dostávali za svoju prácu mzdu. Na výstavbe sa podieľalo viac ako 1 000 tesárov, kováčov, murárov a ďalších robotníkov.

No keďže v tých časoch nemali veľa peňazí, väčšinu dní ich platili odmenou v podobe muštu.Práve kvôli tomu používali kamenári pri práci rôzne značky. A práve podľa nich potom mnísi na konci dňa vedeli spočítať, koľko kusov kameňa ktorý z nich spracoval a toľko mincí alebo muštu mu vyplatili. V súčasnosti sú viditeľné už len na ojedinelých miestach v interiéri, pretože časom úplne vybledli.

4. Žeriavy ako kolesá pre škrečky

Robotníci používali počas výstavby používali namiesto žeriavov podobný systém, ako je pri kolesách na behanie v klietkach pre škrečky. Na obrovskom kole boli pripevnené laná a dnu v nich bol vždy minimálne jeden človek, ktorý musel rovnako ako zviera dookola pochodovať a takýmto spôsobom postupne hore vytiahol priviazaný materiál.

5. Zvony na katedrále Notre Dame majú svoje mená i funkciu

Všetky zvony na katedrále majú svoje mená. Hlavným z nich je Emmanuel. Je najmohutnejší a váži 13 ton. Slúžil na oznamovanie dôležitých udalosti ako napríklad zvolenie nového kráľa. Je vyhlásený za národnú historickú pamiatku.

Ostatné zvony nesú mená Marie, Gabriel, Denis alebo Marcel.

6. Pred katedrálou Notre Dome sa nachádza bod NULA

Pred katedrálou sa nachádza tzv. bod nula. ( Point Zero Notre Dame) Práve z tohto miesta sa merajú všetky vzdialenosti Paríža od iných francúzskych miest alebo pamiatok, ktoré sa uvádzajú v oficiálnych dokumentoch.

7. Vyobrazené výjavy z Biblie pre tých, čo nevedeli čítať

Notre-Dame je jedným z najznámejších chrámov sveta a krásnym dielom gotickej architektúry. Vyniká najmä západná fasáda, ktorá je vstupným bodom pre návštevníkov. Notre-Dame zdobia sochy 12 apoštolov, štyroch autorov evanjelií, anjela vzkriesenia, Evy, Madony s dieťaťom a ďalšie kamenné, bronzové a medené sochy.

Návštevníci si môžu všimnúť rôzne portály – portál posledného súdu, portál Panny Márie, aj portál svätej Anny. Nachádza sa tam aj galéria judských kráľov a mnohé ďalšie výjavy, ktoré v minulosti slúžili na pochopenie evanjelia a dejín kresťanov tými, ktorí nevedeli alebo nemali možnosť čítať Bibliu.

Na katedrále sa nachádzajú aj chrliče, ktoré nielen poskytujú ochranu budove tým, že zabraňujú tečeniu vody v blízkosti stien, ale katedrálu majú chrániť aj symbolicky. Chrliče v podobe fantastických beštií majú odháňať démonov a zlé sily od chrámu.

8. Staronové chrliče

Charakteristickými ozdobami Notre Dame boli aj zaujímavé sochy chrličov vody. Tie síce vyzerajú staro, ale nie sú to pôvodné gotické prvky. V skutočnosti majú krátku životnosť a každých 150 rokov ich museli vymeniť za novšie modely.

9. Veže nie sú rovnaké

Dve hlavné veže vyzerajú ako dvojičky. No keď sa na ne pozorne zapozeráte, všimnete si, že severná je väčšia a nie sú teda dokonalými kópiami.

10. Revolucionárom neunikli ani hlavy sôch kráľov

Fasádu pôvodne zdobili sochy 28 biblických kráľov. Tie počas revolúcie zhodili dole a symbolicky im odťali hlavy. Až pri jednej z neskorších renovácií objavili 21 z nich a dali ich dokopy. V súčasnosti nachádzajú v múzeu.

11. Vzácne relikvie

V katedrále sa nachádza veľmi vzácna relikvia v podobe tŕňovej koruny, ktorú mal údajne Ježiš na hlave počas ukrižovania. Počas požiaru ju zachránil známy francúzsky kňaz, ktorý je súčasťou tímu parížskych hasičov. Z horiacej budovy vyniesol aj ďalšie cennosti.

Medzi najcennejšie relikvie, ktoré sa zachovali po požiari patrí tŕňový veniec, o ktorom sa verí, že to bola Ježišova tŕňová koruna položená na jeho hlavu pred ukrižovaním. Tá je dnes umiestnená v múzeu Louvre. Ďalej sa zachovala tunika sv. Ľudovíta, sochy apoštolov a autorov evanjelia, ktoré boli z katedrály odstránené pre rekonštrukciu niekoľko dní pred požiarom, významné obrazy, zvony, organ, ktorý je najväčším vo Francúzsku, a tri obrovské vitráže – okenné ružice.

12. Medený Kohút

Na vrcholku vežičky, ktorú úplne zničil požiar, sa nachádzal medený kohút. Ten nebol len jej ozdobou, ale v jeho útrobách sa nachádzali malé kúsky z troch relikvií – tŕňovej koruny, patrónky Paríža svätej Genevieve a svätého Denisa. Veriaci totiž verili, že odrazy slnka im dodajú duchovné posvätenie. Po požiari sa už Francúzi s touto cennosťou rozlúčili, ale potom sa im našťastie v troskách podarilo nájsť nepoškodeného kohúta.

13. Zrecyklované sochy na portály katedrály

Portály katedrály sú taktiež pokryté hustou výzdobou. Nachádza sa na nej množstvo malých podobizní svätcov. Odborníci pri podrobnejšom skúmaní odhalili, že niektoré sochy nesedia do celkového dizajnu týchto fasád. Nakoniec zistili, že tieto kúsky sú zrecyklované a pochádzajú z pôvodného svätostánku, ktorý stál na tomto mieste.

14. Strecha Notre Dame v Paríži pozostávala z dreva francúzskych lesov

Strecha, ktorú tento požiar kompletne zničil, pozostávala z dreva z francúzskych lesov.. Niektoré trámy boli vyrobené priamo z jedného kusu kmeňa, aby boli pevnejšie a dokázali udržať takúto váhu.

Jedna z najstarších častí Notre-Dame bola jej drevená kostra. Pozostávala najmä z dubového dreva francúzskych stromov, ktoré boli vyrúbané medzi rokmi 1160 a 1170. Pracovníci vyrúbali 21 hektárov dreva a asi 13 000 stromov. Predpokladá sa, že stromy rástli už v 9. storočí. Kvôli veľkému množstvu stromov použitých na stavbu drevenej kostry sa katedrále Notre-Dame hovorilo aj la forêt, teda „les“.

Drevená časť stavby však zhorela počas požiaru, ktorý Notre-Dame zachvátil v roku 2019. Na obnovu katedrály po požiari sa použilo zhruba 1 000 dubov.

15. Notre Dome slúžil chvíľu i ako skladisko vína.

Počas krušných rokov 18. storočia katedrála na chvíľu stratila svoju pôvodnú funkciu. Revolucionári do nej nanosili sudy s vínom a používali ju ako skladisko.

Náboženské stavby boli vnímané ako symboly moci cirkvi a monarchie a mnoho z nich bolo poškodených alebo zničených. Revolucionári založili kult rozumu – myšlienkový systém, ktorým chceli nahradiť kresťanstvo ako štátne náboženstvo. Kvôli tomu boli niektoré náboženské chrámy vrátane katedrály Notre-Dame premenené na takzvané chrámy rozumu a využívané na iné účely.

Počas revolúcie bola katedrála Notre-Dame vyplienená a zničená. Revolucionári sťali hlavy sochám judských kráľov a katedrála bola predaná v dražbe. Napoleon Bonaparte v čase svojej moci v roku 1804 nariadil, aby bola Notre-Dame zrekonštruovaná a nanovo vyzdobená.

16. Román Chrám Matky Božej v Paríži sa zaslúžil o jej rekonštrukciu a slávu

V roku 1831 francúzsky spisovateľ Victor Hugo vydal jeden z najznámejších románov francúzskeho romantizmu Chrám Matky Božej v Paríži. Príbeh sa odohráva v Paríži v roku 1482 a katedrála Notre-Dame hrá v diele ústrednú rolu. Práve vďaka Hugovmu majstrovskému dielu francúzsky ľud začal volať po rekonštrukcii a zachovaní katedrály. Victor Hugo svojím románom prispel k záchrane katedrály Notre-Dame a do určitej miery aj k tomu, že si našla miesto v srdciach mnohých Francúzov.

17. Vzácny orgán

V kostole sa nachádza najvyšší a najväčší organ vo Francúzsku. Ten sa skladá z 8000 malých píšťal, ktoré vydávajú ojedinelý zvuk. Predstavitelia Notre Dame sa obávajú, že dym a voda z hasenia ho mohli výrazne poškodiť.

18. Chov vzácnych včiel v streche Notre Dame

V streche katedrály sa v čase požiaru nachádzalo dvestotisíc včiel. Išlo o 3 vzácne druhy tohto nesmierne užitočného hmyzu.Parížski chovatelia im tak ich chovom chceli vzdať úctu . Našťastie sa ich počas požiaru podarilo akoby zázrakom ochrániť a väčšine z nich sa nič nestalo.

19. Pravidlo zlatého rezu

Väčšina katedrály bola navrhnutá pomocou pravidla zlatého rezu. Vďaka tomu spĺňajú jednotlivé krivky prototyp umeleckej dokonalosti. Zlatý rez predstavuje najmä v európskej kultúre dokonalosť v architektúre a umení. Geometrické tvary odvodené od čísla zlatého rezu sa považujú za veľmi estetické. Predpokladá sa, že pochádza už zo staroveku. Odborníci tvrdia, že zlatý rez bol využitý pri návrhu a stavbe egyptských pyramíd či chrámu Partenón v jednom z najstarších hlavných miest Európy Aténach.

Notre dome de Paris - zlatý rez — *Notre Dame de Paris – zlatý rez*

20. Konali sa tam korunovácie

V parížskej katedrále Notre-Dame prebehla korunovácia kráľa Henricha VI. (v roku 1431) a cisára Napoleona Bonaparteho a cisárovnej Joséphine de Beauharnais (v roku 1804).

21. Je na Zozname svetového dedičstva UNESCO

Katedrála Notre-Dame je skutočnou ikonou Paríža a Francúzska a je známou po celom svete. Preto nie je prekvapením, že je od roku 1991 na Zozname svetového dedičstva UNESCO.

22. Stojí na mieste pohanského mesta

Notre-Dame je katedrálou rímskokatolíckej cirkvi, no je postavená na kedysi pohanskom meste. Pod základmi katedrály v minulosti stálo rímske mesto Lutetia. Stavba bola kedysi chrámom Jupitera, potom románskym chrámom a nakoniec bola zbúraná a neskôr sa na jej mieste začala výstavba dnešnej katedrály Notre-Dame.

23. Z pôvodnej stavby sa zachovala iba jedna časť

Okno, ktoré sa nachádza na pravej strane katedrály Notre-Dame v Paríži, bolo dokončené v polovici 13. storočia. V okennej ružici je zachované pôvodné sklo, ktoré sa použilo počas stavby. Je tak jedinou pôvodnou časťou stavby, ktorá prešla mnohými rekonštrukciami.

24. Objavila sa v niekoľkých filmoch

Najznámejšie sú adaptácie románu Chrám Matky Božej, kreslenej verzie Zvonár u Matky Božej, Amélia z Montmartru, Polnoc v Paríži, Notre Dame v plameňoch, Emily in Paris …

Legendy o Notre Dome v Paríži

Legenda o svätom Denisovi

Medzi ozdobami na Notre Dame nájdete aj podobizeň svätého Denisa. Toho v roku 250 zajali Rimania, keď kázal o kresťanskej viere. V tom čase sa šírenie kresťanstva trestalo smrťou. A tento krutý osud postihol i tohto budúceho svätca. Vyriekli nad ním rozsudok, že mu na vrchu Montmartre odseknú hlavu. No keďže bolo zlé počasie, tak si to vojaci zjednodušili a popravu vykonali v polovici cesty. Po chvíli vraj jeho telo ožilo a zobralo si svoju pohodenú lebku. Zavraždený mních vraj takto odišiel a navyše neskôr ešte aj kázal kázeň.

Po 6 km prišiel k rímskej žene Calutte. Podal jej svoju hlavu a mŕtvy padol na zem. Na tom mieste ho i pochovali a následne po niekoľkých rokoch postavili v tých miestach na jeho počesť baziliku sv. Denisa. Štvrť Saint-Denis je dnes predmestím Paríža a v nádhernej bazilike sú pochovaní takmer všetci francúzsky králi.

Sochu sv. Denisa môžeme vidieť v malom parku na severnom svahu Montmartru.

Legenda o Biscornetovi

Biscornet bol talentovaný mladý kováč, ktorý žil v 13. storočí vo Francúzsku. Dostalo sa mu veľkej cti, keď bol poverený vytvorením bočných dverí katedrály Notre Dame v Paríži. Ale mládenec sa tak veľmi bál, že túto úlohu nezvládne a pokazí si tak svoju dobrú reputáciu, že sa rozhodol požiadať o pomoc i samotného diabla.Ten súhlasil, ale za odmenu si chcel vziať jeho dušu.

Mladík vytvoril naozaj prenádherné dvere, ktoré boli dovtedy nevídané a zaslúžil si veľký obdiv a slávu. No nesmeli sa otvoriť, pokým nebudú pokropené svätenou vodou. A aj sa tak stalo a vďaka posvätenej vode bola Biscornetová duša zachránená.

Legenda o ceste ku kameňu mudrcov

Fasádu zdobí množstvo sôch a výjavov, ktoré boli vytesané do kameňa. Podľa istej legendy sa tam snažili stavitelia zakódovať pre budúce generácie rôzne odkazy. Najznámejšia teória hovorí o tom, že sa v tejto symbolike vraj skrýva cesta ku kameňu mudrcov.

***

Nechajte sa inšpovať, kam ísť vo Francúzsku a objavte krásy Paríža.

Pre viac tipov nezabudnite sledovať aj môj blog travelfan.sk, instagram a facebook.

Zdroj: wikipedia,friendsofnotredamedeparis.org, FOTO: archív, pexels, pixabay, instagram

Katedrála Notre Dame v Paríži