Karinka a Martin z Why We Travel je mladá a nesmierne inšpiratívna dvojica. Podarilo sa im splniť ich veľký sen. Dali výpoveď v práci a s jednosmernými letenkami odleteli do Ázie objavovať krásy sveta. Ich cestu im však prekazila pandémia a tak museli svoje pôvodné plány trošku pozmeniť. Čo sa im podarilo stihnúť, kde ich zastihla korona a ako prebiehala ich karanténa v zahraničí sa dozviete v nasledujúcom článku.
Ahojte! Veľmi pekne Vám ďakujem za Váš čas a ochotu. Mohli by ste sa predstaviť pár slovami. Odkiaľ ste, čím sa živíte a ako dlho tvoríte pár?
Ahojte, sme Karina a Martin, mladí cestovatelia. Pochádzame zo stredného Slovenska, poznáme sa odmalička – chodili sme spolu do triedy na základnej škole. Martin hovorí, že po mne pokukoval už vtedy 😀 Ale nie, dokopy sme sa dali až oveľa neskôr, v roku 2017. Po dvoch rokoch sme sa vzali a ďalšie dva sme už manželia. Sme teda spolu 4 roky. Už vyše roka pracujeme v online sfére, venujeme sa marketingu, copywritingu a tvorbe webov. Táto práca nám dovoľuje žiť na voľnej nohe, čo nás veľmi teší.
Kedy ste sa začali venovať písaniu blogu Why We Travel. Čí to bol nápad a akú máte deľbu práce?
Zdá sa mi, že blog sme založili v roku 2017 a prišlo to nejako samé. Dostávali sme otázky na naše cesty, a tak nám prišlo jednoduchšie zhrnúť to celé do blogu. Avšak, blogu sme sa nevenovali a ani nevenujeme pravidelne, máme také obdobia, kedy sa nám chce a kedy nie. Máme malú, no stálu základňu čitateľov a takto nám to stačí. Martin robí všetky technické a grafické veci, a ja píšem.
V roku 2019 ste dali obaja výpoveď v práci a kúpili ste si jednosmernú letenku do Ázie. No po pár mesiacoch Vás tam zastihla korona a museli ste radikálne zmeniť vaše pôvodne plány. Aké boli vaše primárne predstavy o tejto vašej ceste a aký dlhý čas ste plánovali stráviť v zahraničí?
V zahraničí sme plánovali byť polrok až rok, čo sa nám podarilo (boli sme na cestách 7 mesiacov), ale ako hovoríš, pôvodne sme mali iné plány. Z Indonézie sme mali letieť na Filipíny, odtiaľ cez sever Vietnamu na Maldivy a Srí Lanku, a potom domov. Skončili sme v Indonézii, čo bolo dosť dobré, no mrzí nás to, že sme toho nie našou vinou, nevideli viac.
Ktoré krajiny ste tam stihli navštíviť? Kde sa Vám najviac páčilo a kde ste sa stretli s najmilšími a najústretovejšími ľuďmi?
Navštívili sme Thajsko, Malajziu, Vietnam a Indonéziu. Páčilo sa nám všade, no najviac asi v Indonézii a Vietname.
V Ázií ste strávili nejaký čas aj v karanténe. Prezradíte nám, kde ste ju absolvovali a ako prebiehala?
V dobrovoľnej karanténe sme boli na indonézskom Lomboku. Predtým sme si mysleli, že to je karanténa, no keď porovnám ako karanténa funguje v Európe, asi by som to tak už nedefinovala. Bývali sme na kopci vo vile spolu s blogermi @uzsmetam, ktorá by mimo korony stála niekoľko tisíc eur na mesiac, a nás vyšla ako trojizbák v Bratislave. Bolo to super, mali sme tam tri spálne, tri kúpeľne, veľký spoločný priestor, luxusný bazén a prenádherné výhľady na každú stranu ostrova. Jedinou nevýhodou tejto vily bola jej lokalita a prístupová cesta, no aj na to sme si časom zvykli.
View this post on Instagram
Vrátim sa ešte k vašemu odvážnemu životnému rozhodnutiu. Ako dlho ste sa odhodlávali dať v práci výpoveď a vydať sa na cestu do neznáma? Ako sa k tomu stavala vaša rodina. Neodhovárali Vás?
Rozprávali sme sa o tom dlhšie, no nikdy sme si tým neboli istí. Potom sme sa tak zamysleli, že kedy ak nie teraz, a odpoveď bola jasná. Rodina bola najskôr v šoku a myslím si, že práve preto nás aj odhovárali, no časom pochopili, že to myslíme vážne a mali sme ich plnú podporu.
Dá sa povedať, že obaja pracujete ako digitálni nomádi. Nebolo pre Vás ťažké vzdať sa tradičného zamestnania a vydať sa na neistú cestu s nestabilným príjmom?
Bolo to jedno z najlepších rozhodnutí, aké sme v živote urobili. Ale pozor, takto sa na to pozeráme teraz. Asi po mesiaci v Ázii sme boli na pochybách a neverili sme, že to dáme, báli sme sa ako to bude s peniazmi, a ono to aj bolo zlé, keď prišla korona a nevedeli sme, na ako dlho tam ostaneme a či budeme mať z čoho žiť. Avšak, práve takéto situácie nás formujú a nútia nás ísť za hranice svojich možností. Minulý rok bol apríl pre nás zlomovým mesiacom, kedy sme prestali dostávať prácu od agentúry, pre ktorú sme v tom čase pracovali, no našli sme si mnoho klientov na vlastnú päsť. Zarobili sme si niekoľkokrát viac ako u agentúry a už sme vedeli, že viac sa nemusíme strachovať. Teraz v apríli to bol rok, čo pracujeme „sami za seba“ a je to skvelé.
Mnohí ľudia si pod pojmom digitálny nomád predstavia len vysmiatych ľudí na pláži s drinkom a to ako si veselo ťukajú do svojich notebookov. No nevidia žiadne úskalia a drinu, ktorú táto práca prináša. Dokázali ste pracovať aj v raji alebo vás toto krásne prostredie od práce rozptyľovalo? Čo je na tejto práci najťažšie? Mali ste už aj ťažké chvíle, keď ste si povedali, že s tým seknete?
Haha, ja som si ich tak predstavovala tiež, ale vieš prečo to tak je? Lebo všetci to tak prezentujú. To, že môžeš pracovať na pláži s mojitom v ruke, je len čerešnička na torte.
Musíme sa priznať, že nám vyhovovalo pracovať tam kvôli časovému posunu. Ráno sme vstali, išli sme na pláž alebo na výlet, niekam sa najesť a poobede okolo druhej sme sadli za notebooky. Vtedy bolo na Slovensku osem hodín ráno a my sme sa klientom mohli do večera venovať. Ak sme náhodou nestíhali nejaký deadline, vedeli sme, že danú úlohu môžeme dokončiť ráno, kým klient bude ešte spať. Rovnako, klienti vedeli, že nás zastihnú len medzi 8-14 hod. ich slovenského času a inokedy nám nepísali. To bolo asi najlepšie, haha. Nechcem, aby to vyznelo zle, ale niekedy ti proste klient napíše neskoro večer, inokedy skoro ráno, piatok, sviatok… toto je práca, ktorá ti síce dá flexibilitu, no niekedy si nevyberieš čo a kedy musíš urobiť.
Pre mňa ako kreatívca je ťažké, teda ani nie že ťažké, skôr je to psychicky náročné, nonstop niečo vymýšľať, textovať a tvoriť tak, aby to bolo originálne a zároveň chytľavé. Neustále musím niečo nasávať, hľadať inšpiráciu, aby som nevyšla z cviku. Niekedy mám dni, kedy mi práca ide „od ruky“ a napísala by som aj knihu, inokedy neviem napísať súvislú vetu. Ale tak to asi v živote chodí. Martin to zvláda lepšie, typický chlap. My ženy, hoci si to ani neuvedomujeme, častokrát si samé na seba tvoríme tlaky. Učím sa s tým pracovať, no stále mám čo robiť.
A či by sme s tým sekli? Keď máme dni, kedy je toho fakt veľa a robíme pomaly ako na full-time, áno, hovoríme si, že dosť. Ale, keď sa v pokoji zamyslíme, nie, nemenili by sme. Každá práca má svoje úskalia, no táto práca nám dovoľuje žiť.
Keď sa situácia upokojí, plánujete sa vrátiť naspäť do Ázie?
Do Ázie by sme chceli vycestovať znova na jeseň, snáď sa to podarí.
Pamätáte si ešte na zlomový moment, kedy ste podľahli ,,droge“ menom Cestovanie? Čo máte na cestovaní najradšej?
Obaja sme mali radi cestovanie, takže keď sme sa dali dokopy, boli to spoločné hobby, za čo sme vďační. Ono to asi bude znieť ako klišé, ale ty sa naozaj na cestách vieš spoznať, zistiť svoje limity. Páči sa nám aj ochutnávanie nových jedál, spoznávanie miestnych ľudí a kultúr. Aj preto sme sa v Ázii na jednom mieste zdržali minimálne dva týždne až mesiac. Kultúru, a už vôbec nie krajinu, nespoznáš za pár dní.
Ktoré krajiny ste už navštívili, kam by ste sa ešte radi vrátili a aké sú ešte vaše cestovateľské sny?
Plánujeme sa vrátiť do Ázie, tam by sme zas chceli navštíviť všetky krajiny, v ktorých sme už boli, ale aj tie, ktoré sme ešte nevideli. Rozhodne znova zavítame aj na Santorini. Jeden z našich cestovateľských snov je roadtrip po Európe na vane a precestovať Áziu na budget.
Objavili ste počas pandémie nejakú lokalitu, ktorá by predtým pravdepodobne nebola vo vašom hľadáčiku?
Oh yes, ani nie tak lokalita, tie sú cenovo dostupné, skôr ubytká, ktoré by sme si inak nemohli dovoliť. Ide o vily, v ktorých pár dní stojí niekoľko tisíc, no my sme ich mali na mesiac za 900€ – piati. Na pár to robí 450€, čo je menej ako mesačný nájom za jednoizbák v Bratislave.
Ktoré miesta, respektíve regióny na Slovensku sú Vašou srdcovkou a odporučili by ste ich navštíviť?
Musíme sa priznať, že Slovensko spolu veľmi nemáme scestované. Videli sme toho obaja dosť so svojimi rodinami či kamarátmi, no spolu je toho pomenej – vždy, keď sme mohli, tak sme vycestovali do zahraničia. Avšak, teraz v júni by sme chceli Slovensko trošku obehať na vane.
Martin má rád hory a prírodu, ja som kedysi mala radšej mestský štýl života, no teraz „tak presedlávam“ na pokoj na dedine. Radi chodíme na prechádzky v okolí, na túry do Nízkych Tatier či Slovenského raja alebo do širšieho okolia. Radi sa vraciame aj do Čičmian, tá dedina je top, na Spišský hrad alebo na Oravu.
Po návrate na Slovensko ste začali svojpomocne prerábať auto na van. Koho to bol nápad, ako to prebiehalo a aké sú vaše najbližšie van-plány?
Ja som sa s touto myšlienkou pohrával už dlho, no nikdy nebol čas, ani financie na jej realizáciu. Keď sme sa vrátili z Ázie, pôvodne sme na Slovensku chceli ostať dva-tri týždne, avšak, v súvislosti s koronou, sme hľadali riešenia, ako by sme mohli cestovať. Vtedy som o vane povedal Karinke.
Začali sme hľadať inzeráty a asi do mesiaca sme našli auto, čo sa nám páčilo. Kúpili sme ho a prerobili. Mysleli sme, že to spravíme rýchlejšie, no na niektoré materiály sme čakali naozaj dlho.
Napríklad, ako aj teraz, na nový ohrievač čakáme už dva mesiace. Ten, čo máme, nestíha, hoci papierovo by mal, a tak sme objednali nový. Takže som tým chcel povedať to, že niektoré veci sa natiahli nie naším pričinením.
Van sme dokončili koncom novembra, v zime sme nevanovali, iba na skúšku dva dni. Prvý väčší výlet vanom sme mali minulý týždeň, od nedele do štvrtku sme najazdili 1055km a bolo to super. Prešli sme od Šútovských vodopádov, cez Bratislavu, Komárno, Šurany až na Záhorie a domov.
Máte už plány na toto leto? Predpokladáte, že by mohla byť situácia lepšia a bude sa dať ľahšie cestovať do zahraničia? Odporúčate kupovať letenky už teraz, alebo by sme mali čakať do poslednej chvíle?
Nadviažem na prechádzajúcu otázku, plány na leto sú: leto vo vane. Uvidíme, či sa to podarí – nevieme, kedy príde ohrievač + musíme vyriešiť internet. To je jediná nevýhoda vanu, a my na prácu potrebujeme rýchly a stabilný signál.
Čo sa týka cestovania vo všeobecnosti, dúfame, že v lete to bude jednoduchšie. Letenky by som sa kupovať nebála, odkedy je korona, väčšina aeroliniek ponúka flexibilnú zmenu dátumu zdarma.
Marec a apríl ste strávili v Budapešti. Prečo ste sa rozhodli načas sa usadiť u našich južných susedov? Vládnu tam menej prísne opatrenia ako na Slovensku?
To je celkom zaujímavý príbeh. Začiatkom marca sme sa odhodlaní nasťahovali do vanu, cieľom bolo vychytať chybičky krásy, aby sme na vane čo najskôr mohli vycestovať aj mimo SR. Všetko fičalo do chvíle, kým sme sa prvý večer nerozhodli dať si sprchu. Akonáhle sme zapli teplú vodu, začalo nám vyhadzovať elektriku. Chyba je v ohrievači, myslíme si, že nám poslali silnejší, ako sme objednali. Všetky iné elektrospotrebiče (napr. indukčná doska či fén), ktoré majú väčší výkon, ako by mal mať ohrievač, fungujú bez problémov. Takžeee… fakt, že vo vane ešte nemôžeme bývať v nás podnietil myšlienku vycestovať bez vanu. Najskôr sme pozerali ceny ubytovania v Prahe, vo Viedni, v Salzburgu, potom aj na Slovensku, no iba v Budapešti sme našli výhodnú ponuku. Takže, do Budapešti sme sa dostali náhodou a tie dva mesiace tam boli super.
Opatrenia tam boli veľmi podobné, priam rovnaké, akurát, že tam sme to nevnímali tak, ako tu. Neskôr sa začali uvoľňovať skôr ako na SR, čím nás naozaj potešili.
Čomu sa vo voľnom čase radi venujete (mimo blogu a sociálnych sietí)?
V poslednej dobe sme obaja začali veľa čítať a vzdelávať sa, pravidelne cvičíme. Našim cieľom je osobnostne sa rozvíjať a rásť nielen ako indivíduá, ale aj v vzťahu k sebe, ako pár.
Zmenila pandémia váš pohľad na svet? Kam budú smerovať vaše prvé kroky, keď toto všetko pominie? Čo vám teraz najviac chýba?
Určite áno. Uvedomili sme si, ako sa všetko môže zmeniť v tak krátkom čase, viac si vážime všetko, čo máme a čas, ktorý sme mohli spolu stráviť. Na druhej strane, pandémia nám priniesla život bez šéfov, čomu sme naozaj veľmi radi.
Neviem, či korona odíde úplne či a kedy sa svet vráti do normálu a ako bude to nové, normálne vyzerať, no radi by sme cestovali slobodne bez testov a karantény, snáď čo najskôr. A išli by sme kamoľvek.
Nechýba nám nič, so životom sme spokojní 🙂
Foto: archív Whywetravel
