Mustafa Kemal Atatürk bol jeden z najväčších vizionárov a reformátorov svojej doby. Zaslúžil sa o zrod modernej Tureckej republiky a 29. októbra 2023 oslávi Turecko 100 rokov. Musím poznamenať, že zatiaľ som sa ešte nikdy nestretla s tak silným kultom osobnosti, akej sa dostáva práve Atatürkovi v krajine polmesiaca. Prečo to tak je a o čo sa zaslúžil tento ,, Otec Turkov” vám prezradím v nasledujúcich riadkoch.
Keď prídete kamkoľvek do Turecka, tak určite natrafíte na nejaký portrét, sochu, bustu, či inú podobizeň tohto tureckého velikána. Mňa celkom šokovalo, že jeho fotky majú i mnohí mladí Turci ako tapetu v mobile. Fakt si neviem predstaviť, že by naša slovenská mládež takto a s toľkou bázňou vzhliadala ku Štúrovi, či Štefánikovi…
No v Turecku sa Mustafovi Kemalovi Atatürkovi dostáva veľkej pocti i o 100 rokov neskôr ako sa stal prvým prezidentom Tureckej republiky. Predchádzalo tomu jeho významné a víťazné velenie v bitke pri Gallipoli a po skončení Prvej svetovej vojny zabránil úplnému rozpadu Osmanskej ríše. Už vtedy nebolo pochýb, že sa po vyhlásení Tureckej republiky postaví na jej čelo.
A potom nastal čas pre realizáciu jeho plánu pre moderné Turecko.
View this post on Instagram
Medzi jeho najvýznamnejšie reformy patrili
- Volebné právo pre ženy
- Presťahoval hlavné mesto z Istanbulu do Ankary
- Islam už nebol štátnym náboženstvom
- Zrušil náboženské spolky a bratstvá
- Reforma jazyka
- Zaviedol latinku a tým úplne zmenil písmo
- Podporoval nosenie klobúkov a zakázal nosenie fezu.
- Zaviedol priezviska
- Zrušil moslimský kalendár a začal sa používať európsky (tzv. gregoriánsky) kalendár
Ťažké detstvo
Mustafa Kemal sa narodil v roku 1881 ako syn tureckého colníka a obchodníka Aliho Rizu v gréckom Solúne (vtedy išlo o súčasť Osmanskej ríše). Kemalov otec zomrel v mladom veku a svoju manželku a dve deti zanechal v nepriaznivej finančnej situácií. Vychovávala ho tak matka a stará mama. A aj táto skutočnosť sa neskôr podpísalo i na jeho moderné vzhliadanie ku ženám. Po otcovej smrti odišla rodina na vidiek a i malý Mustafa musel pracovať u príbuzných, aby pomohol uživiť rodinu.
V dvanástich rokoch sa Kemal dostal na solúnsku vojenskú školu. Ako nadaný žiak postupoval na vyššie vzdelávacie inštitúcie, až napokon v roku 1905 ukončil vzdelanie na prestížnej vojenskej škole v Istanbule s hodnosťou kapitána.
Politické a vojenské začiatky
Už od svojej mladosti sa Mustafa zaujímal o politiku a pohyboval sa v kruhoch mladotureckého hnutia, ktoré sa usilovalo o modernizáciu Turecka a presadzovanie nacionalizmu Turkov proti náboženskej vláde sultána a obnovenie slávy Osmanskej ríše vo svete. Za svoje antimonarchické názory bol po skončení školy i krátko vo väzení. Vďaka známostiam sa však z neho dostal a získal miesto v Damašku.
Jeho veliteľský talent sa po prvýkrát naplno prejavil počas taliansko – osmanskej vojny v rokoch 1911-1912, kedy Mustafa Kemal velil obrane líbyjského prístavu Tobruk a so svojimi mužmi odrazil námorný útok Talianov a tak im dočasne znemožnil obsadenie tohto strategického miesta.
Vojnové roky
Osmanská ríša v predvečer prvej svetovej vojny stratila územia v severnej Afrike, ostrovy v Egejskom mori a zvyšok Balkánu. Aby toho nebolo málo, pridala sa na „nesprávnu“ stranu, k Nemecku.
Veľké víťazstvo
Mustafa Kemal počas 1. svetovej vojny sústredil na seba pozornosť, keď v rokoch 1915 až 1916 zohral zásadnú rolu v porážke vylodených dohodových vojsk v oblasti Dardanel v Bosporskom prielive. Vtedy velil 19. tureckej divízií a vďaka svojmu veliteľskému umeniu sa stal hrdinom tureckého národa.
Britská flotila sa totiž na jar 1915 nebezpečne približovala k Istanbulu a vzhľadom na predchádzajúce neúspechy Turkov sa zdalo byť vysoko pravdepodobné, že hlavné mesto Osmanskej ríše padne do rúk Britov. Práve v tomto pohnutom období došlo k zlomu v kariére skúseného veliteľa Mustafu Kemala. Hoci k jeho úspechu pri Gallipoli dopomohli aj chyby Britov, nemožno mu uprieť veliteľské kvality pri udržaní morálky svojich vojakov. Z tejto doby, je veľmi pamätný jeho príhovor k vojakom, keď povedal: ,, Muži, ja vám neprikazujem útočiť. Prikazujem vám zomrieť! “
Hoci zomreli mnohí, postup Britov a ich spojencov sa podarilo zastaviť. V gallipolskom ťažení sa, samozrejme, vyznamenali aj iní velitelia, ale Kemal si tu ako veliteľ v prvej línii, sám so zraneniami, vydobyl vysokú popularitu a rešpekt. V priebehu vojny i po nej sa mu podarilo opätovne preukázať, že Turci dokážu byť dobrými vojakmi, ak ich vedú schopní velitelia.
Po 1.svetovej vojne
Po skončení 1. svetovej vojny se Mustafa Kemal postavil do čela odporu proti osmanskému sultánovi a politike víťazných dohodových mocností. Viedol vojenské jednotky bojujúce proti gréckej armáde, ktorá zahájila inváziu do Anatólie. V bitke na rieke Sakarya Mustafa Kemal grécku armádu porazil a začal ju zatlačovať naspäť k moru.
Popularite Atatürka pomohol i fakt, že sa osobne nepodieľal na vyvražďovaní kresťanov najmä počas arménskej genocídy, či grécko -tureckých vojen. Najviditeľnejšie to bolo počas masakru behom dobytia Smyrny ( dnešného Izmiru), ktorá bola dovtedy gréckou ( kresťanskou ) kolóniou.
Výmena obyvateľstva
V roku 1922 sa Kemalovi podarilo dokončiť vyhnanie gréckej armády z Anatólie a zároveň i vyjadril ochotu k jednaniu o prímerie, ktoré nakoniec prebehlo. 11. októbra 1922. Došlo k uzavretiu prímeria a následne k uzatvoreniu tzv. Lausannské zmluvy (23. august 1922), ktorá ukončila grécko – tureckú vojnu a boli tu stanovené podmienky mieru.
V rámci tejto dohody nasledovala výmena obyvateľstva podľa náboženského kľúča. Takže moslimovia ( hoci veľakrát i rodení etnickí gréci ) boli vyhnaní do Turecka ( okrem moslimov v západnej Trákií ) a naopak z Turecka boli vyhnané komunity kresťanov ( okrem Istanbulu ).
Zrod prvej Tureckej republiky
Rok 1923 bol v Kemalovej politickej kariére prevratný. Na lausannskej konferencii sa Turecku podarilo získať oveľa prijateľnejšie podmienky oproti podmienkam Sèvreskej zmluvy, prijatej predošlou vládou. V októbri toho roku došlo s pomocou Kemalových zákulisných ťahov k situácii, keď Veľké národné zhromaždenie nebolo schopné zvoliť ministrov. Po niekoľkých dňoch bezvládia navrhol Kemal zhromaždeniu návrh zmeny ústavy, ktorý mal Turecko definitívne zmeniť na republiku.
Na jej čele mal byť prezident volený Veľkým národným zhromaždením, ten by si vyberal svojho predsedu vlády, ktorý by následne zostavil vládu z jednotlivých ministrov. Ústavný zákon bol prijatý 29. októbra a Turecko sa tak oficiálne stalo republikou.
Málokto pochyboval o tom, kto bude zvolený za jej prvého prezidenta a mnohí si boli vedomí, že Kemal bude mať ako prezident v rukách moc, o akej posledné generácie sultánov sotva snívali.
Turecká republika a reformy
Dňa 29. októbra 1923 bola vyhlásená Turecká republika a Mustafa Kemal bol zvolený za prvého prezidenta. Po svojom definitívnom uchopení moci zahájil Atatürk postupnú modernizáciu Turecka a zásadné reformy namierené proti náboženskému konzervativizmu. Snažil sa Turecko pretvoriť na modernú krajinu podľa západného strihu s dôrazom na nacionalizmus a autoritatívne (i keď miestami až diktátorské) vládnutie.
Zrušenie Kalifátu a odluka náboženstva od štátu
V roku 1924 nechal zrušiť osmanský kalifát, který síce vtedy už viac menej existoval iba symbolicky, ale týmto gestom išlo o jasný protináboženský krok, ktorý mal ukázať silu nového tureckého režimu. Treba však poznamenať, že Atatürk neviedol vojnu proti náboženstvu, ale odsudzoval iba jeho ortodoxné vnímanie.
Ohľadom otázky náboženstva sa Mustafa Kemal vyjadril: „Náboženstvo je dôležitou inštitúciou. Národ bez náboženstva nemôže prežiť. Je však tiež veľmi dôležité poznamenať, že náboženstvo je spojovacím článkom medzi Alláhom a samotným veriacim. Nemôžeme povoliť obchod s veriacimi. Tí, ktorí využívajú náboženstvo pre svôj vlastný prospech, sú odporní. Sme proti takejto situácií a nedovolíme to. Ti, ktorí používajú náboženstvo takýmto spôsobom, oklamali našich ľudí a práve proti takým ľuďom sme bojovali a budeme ďalej bojovať.
Rozumejte, že čokoľvek je v súlade s rozumom, logikou, a potrebami našich ľudí je rovnako v súlade i s islamom. Pokiaľ by naše náboženstvo nebolo v súlade s rozumom a logikou, nebolo by to dokonalé náboženstvo. “
Presídlenie hlavného mesta
So svojím premiérom, pravou rukou a dlhoročným priateľom od Gallipoli – Ismetom Inönüm – nekompromisne trvali na úplnom prerode krajiny.
Prvou zmenou, ktorú ťažko niesli najmä istanbulskí poslanci, bolo presídlenie hlavného mesta z Istanbulu do Ankary. Išlo v prvom rade o pragmatické rozhodnutie, keďže Ankara ako vnútrozemské anatólske mesto sa dala lepšie brániť v prípade vojenského ohrozenia.
Školská reforma, zavedenie latinky
Snaha odstrániť vplyv islamu na školstvo narazila na potrebu hlbšej reformy školského systému, na ktorú si Kemal neváhal pozvať odborníkov zo západu. Vzdelávací systém bol doslova prekopaný od základu, zaviedla sa povinná školská dochádzka pre chlapcov aj dievčatá.
Sám Atatürk ako bojovník za vzdelanie žien podporoval spoločné vzdelávanie dievčat a chlapcov, aby sa pristupovalo k výučbe rovnakými metódami. Keďže naučiť sa arabské písmo bolo oproti latinke veľmi zdĺhavé, zahraniční experti odporučili Kemalovi zvážiť aj zavedenie latinskej abecedy.
Prezident následne vyzval tureckých lingvistov, aby sa popasovali s týmto problémom. Turečtina napokon prijala len niekoľko odlišných znakov v porovnaní s európskymi jazykmi. Nielen deti, ale aj dospelí, sa museli od roku 1928 učiť nové písmo. Sám Atatürk propagoval latinku tým, že cestoval po krajine a vyučoval abecedu. Zavedenie latinky prinieslo v najbližších rokoch efekt v podobe raketového nárastu gramotnosti v krajine.
S reformou abecedy súvisela aj turkifikácia jazyka, pričom sa slová arabského či perzského pôvodu nahradili termínmi pochádzajúcimi z ľudovej turečtiny. Kemalovi to však nestačilo a trval aj na preklade všetkých cudzojazyčných odborných termínov do turečtiny. Značnú kontroverziu vyvolal turecký preklad Koránu, proti ktorému sa zdvihla vlna odporu, keďže Korán nesmel a nesmie byť prekladaný z arabčiny.
Volebné právo pre ženy
Popri snahe o vzdelanie žien s cieľom, aby dokázali byť uvedomelými matkami, Kemal počítal aj s ich zapojením do verejného života. V roku 1930 ženy získali volebné právo na komunálnej úrovni a neskôr v roku 1934 získali plné politické právo, teda mohli nielen voliť vo voľbách do Veľkého národného zhromaždenia, ale aj byť volené.
V tomto ohľade Turecko predbehlo aj krajiny ako Francúzsko či Švajčiarsko. Štátna snaha o posilnenie postavenia žien a zavedenie vzoru novej „republikánskej“ tureckej ženy mala úspech najmä v mestách.
Väčšina žien na vidieku ďalej žila v podobných podmienkach ako pred reformami, hoci s istou barličkou v podobe prístupu k základnému vzdelaniu a zákonov zrovnoprávňujúcich ženy s mužmi v otázkach dedičstva, manželstva či rozvodu.
Tu musím poznamenať, že táto skutočnosť ma neskutočne prekvapila. Popravde som sa ju dozvedala, keď som bola v Ankare a prechádzala sa v múzeu v Atatürkovom mauzóleu.
Právne reformy tiež priniesli i zásadné zmeny pre ženy. Boli zrušené zákony islamského práva šaría a ženy dostali rovnaké práva ako muži. Mnohoženstvo bolo zakázané pod trestom väzenia na niekoľko rokov a Mustafa Kemal presadil podporu žien vo vysokoškolskom vzdelávaní. Niekoľko rokov pred jeho smrťou sa po voľbách dostalo do parlamentu i 18 žien a to v dobe, keď v mnohých vyspelých európskych krajinách ženy nemohli ani voliť.
Tu by som ešte spomenula, že za jeho vlády boli mnohé ženy na pomerne vysokých miestach. A i Atatürkova adoptívna dcéra Sabiha Gökçen sa stala prvou ženskou bojovou pilotkou stíhačky a zúčastnila sa 32 vojnových operácií. Práve po nej je v Istanbule pomenované i medzinárodné letisko.
View this post on Instagram
Zmena kalendára a času
Turecká republika sa vzdala moslimského kalendára a začala používať európsky (tzv. gregoriánsky) kalendár. Týmto krokom sa Turecko posunulo o šesť storočí dopredu. Čas sa zároveň prestal rátaťod východu do západu slnka v súlade s blízkovýchodnými tradíciami, ale začal sa počítať od polnoci do polnoci.
Zavedenie priezvisk
Poslednou veľkou reformou bolo zavedenie dedičných priezvisk, ktoré dovtedy neboli používané. V roku 1934, keď si každý občan Turecka musel zvoliť priezvisko. Dovtedy sa používali iba mená s titulmi ako Paša (Paşa), Hodža (Hoca), Bej (Bey), Efendi, Hanym (Hanım), odvíjajúce sa od spoločenského statusu danej osoby.
Iba v mestách boli niektoré významnejšie rodiny známe pod určitými rodinnými menami. V nadväznosti na asimilačné snahy vlády platil zákaz cudzojazyčne znejúcich priezvisk aj koncoviek naznačujúcich iný etnický pôvod ako turecký. V dôsledku toho mnoho etnických Grékov či Arménov muselo prijať turecké priezviská.
Sám Kemal pri tejto príležitosti prijal jedinečné priezvisko Atatürk – Otec Turkov, ktoré okrem neho nesmel používať nikto iný.
Milovaný i nenávidení
Atatürk bol milovaní a nenávidení zároveň. Na udržanie svojej vízie i moci musel použiť miestami i brutálne taktiky. Na svojich pleciach niesol veľa, no každopádne môžeme povedať, že to bola naozaj veľká osobnosť. Zomrel pomerne mladý, v novembri 1938 na cirhózu pečene. V izbe, kde skonal, hodiny dodnes ukazujú čas jeho smrti 9.05.
Hoci odvtedy uplynuli desaťročia, dá sa povedať, že Mustafa Kemal Atatürk je v Turecku dnes ešte významnejšou postavou, než bol za svojho života.
Jeho hrob sa nachádza v hlavnom meste Turecka, v Ankare, kde je vybudovaný monumentálny pamätník- Anitkabir s múzeom. I tu sa môžete presvedčiť, že kult jeho osobnosti je mnohými ľuďmi uctievaní a zbožnovaní.
Zdroj: wikipedia, reflex.cz, dennikN Foto: pexels, pixabay, instagram Video: youtube.com
